Na zamyslenie...

Na rodičoch naozaj záleží. A nielen ak sa pozeráme egoisticky na vlastnú rodinu, vlastné dieťa a jeho budúci úspech, ale aj na vývoj tejto spoločnosti. Na spoločnosť, v ktorej žijeme a budú žiť tieto deti so všetkým, čo sme im do "batôžka" vložili. Zamyslime sa nad tým, ako to u nás doma vyzerá. Bude im to stačiť? Nemali by sme sami zvýšiť nároky na svoje deti v období, keď ich ešte vieme formovať?

Spoločnosť vzala učiteľom rešpekt. Ale to, v tomto článku, rozoberať nechceme. Na vrchol pyramídy sa postavilo dieťa, ktoré prostredníctvom rodiča chce často vziať učiteľovi autoritu. Rodič očakáva, že výchovno-vyučovací   proces bude prebiehať bez problémov. Je prekvapivé, že väčšina rodičov sa nezaujíma o smerovanie školy, o to, aké aktivity ich dieťa vyvíja, ako sa prejavuje v sociálnej skupine iných žiakov, učiteľov, zamestnancov školy s ktorými prichádza do styku. Dieťa sa však aj v škole, chtiac-nechtiac, dostane do istého konfliktu, čo je, v ľudskej spoločnosti, normálny jav. A vtedy sa zdá rodičom dodržiavanie pravidiel tvrdé, učitelia  bezohľadní, lebo pomenujú problém dieťaťa priamo, objektívne, bez zaobalenia...A to aj napriek tomu, že učiteľ musí byť často i herec – dávať pozor na odtiene zvolených slov, na výraz tváre, gestá, musí byť psychológ – brať ohľad na city rodičov, aby mu nepovedal objektívnu pravdu grobiansky, ale napriek tomu dostatočne jasne a zrozumiteľne.

Klásť nároky na svoje dieťa znamená vychovávať ho. Ktosi neskutočne presne vystihol problém dnešnej doby: „Výchova začína tam, kde končí zóna nášho komfortu.“ Každodenný zhon nás vyčerpáva, strácame náladu, sebaovládanie, je potrebné zvládnuť aj nákup, domáce práce... .Nemáme na výchovu čas? Nechce sa nám iba vzdať nášho komfortu. Niekedy stačí zapojiť deti do práce, pritom sa s nimi rozprávať, aj svojim príkladom klásť dôraz na dodržiavanie mravných, morálnych, ľudských hodnôt.

Rodič, ktorý vychováva, má byť v  konfliktných situáciách ako vysoký kamenný múr a snažiť sa odolať náporu citov, keď dieťa viní za svoj problém všetkých okolo seba, len svoj podiel viny nevidí. Stojte pri nich, ukážte im, že ich, napriek všetkému, máte radi, ale nehaste za každú cenu problémy svojich detí a učte ich niesť za svoje priestupky primerané následky.

Je dôležité uvedomiť si, že aj riešením konfliktných situácií psychika dieťaťa dozrieva. Dieťa si uvedomí nielen svoje práva, ale aj povinnosti. Mnohí rodičia však nie sú múrom, ale drevenou bránou, ktorá sa pri každom nápore dieťaťa ako na povel otvára a zlozvyky detí dostávajú zelenú. Skutočnou prioritou tak nie sú deti a ich budúce blaho, ale pocit, že sa všetko točí iba okolo nich a všetko si môžu dovoliť.

Väčšia kooperácia rodičov a škôl sa javí ako nevyhnutná. Nie obviňovanie, vydieranie, ale skutočná harmonická spolupráca môže napomôcť deťom dosahovať lepšie výsledky.

Viacero výskumov tiež ukázalo, že väčšia časť akademických výhod patrí deťom  rodín, ktorým záležalo na rozvoji svojich detí v porovnaní s rodinami, ktoré mali uvoľnenejší a lenivejší prístup k výchove. Ale tento výskum tiež odhalil, že bez ohľadu na zázemie, aké deti majú, nepotrebujú žiadne drahé super vzdelávacie pomôcky, digitálne technológie, aby získali výhodu oproti ostatným. Nepotrebujú žiadne úžasné extra veci. Jediné, čo potrebujú je: venovať sa im a KOMUNIKOVAŤ. No nielen  hocijako. Na obsahu konverzácie s deťmi taktiež záleží. Dokázalo sa napríklad, že deti, ktoré hovorili s rodičmi o počítaní a číslach doma, začínali školu s ďaleko väčšími matematickými schopnosťami ako ich spolužiaci, deti, ktorým veľa čítali mali rozvinutejšie jazykové kompetencie.

Rodičia argumentujú, že keď boli oni deti, rodičia sa s nimi tiež neučili. Je fakt, že učitelia s dlhoročnou praxou potvrdia, že žiaci sa kedysi museli učiť oveľa viac. Kde je teda problém? Doba sa zmenila. Aj to neuveriteľné množstvo technológií, ktoré naplnilo náš voľný i pracovný čas absolútne zmenilo myslenie a prístup k veciam. Dnešné deti sú tak pretechnizované, že aj k ľuďom pristupujú akoby boli na gombík. Požadujú všetko ihneď. Akoby si neuvedomovali rozdiel medzi človekom a strojom. Nemajú žiadnu trpezlivosť. To má dopad aj na schopnosť učenia sa. Bez trpezlivosti, sebaovládania sa, usilovnosti, bolestného návratu k tým veciam, ktoré im robia ťažkosti učenie nejde. Nie sú do života vybavené základnou požiadavkou TRPEZLIVOSŤOU, ktorá im umožní bez podvádzania dosahovať výsledky, aké by boli uspokojivé pre nich samých, rodičov i celú spoločnosť.

                A potom často nastupujú rodičia a vinia učiteľov zo zaujatosti, ak dieťa nedosahuje výsledky, aké by si želali. Zbavujú sa zodpovednosti a očakávajú od učiteľov rázne riešenia situácií. Ak im učiteľ neponúkne také, ktoré im vyhovuje, nie je v praxi žiadnou výnimkou, že žiadajú od školy znížiť nároky na žiaka.

Nepodporujte deti v tom, že hľadajú  nekorektné riešenia  z problémových situácií, do ktorých sa  v škole dostali svojou pohodlnosťou, vzdorovitosťou, nedodržiavaním stanovených pravidiel. Učme ich zodpovednosti za seba, svoj život, budúcu rodinu i spoločnosť.

 

19 PRIKÁZANÍ MARIE MONTESSORI

1. Deti sa učia tomu, čo ich obklopuje. 

2. Ak je dieťa často kritizované, učí sa odsudzovať.

3. Ak je dieťa často chválené, učí sa hodnotiť.

4. Ak vída agresivitu, učí sa biť.

5. Ak sa zaobchádza s dieťaťom poctivo, učí sa spravodlivosti.

6. Ak sa dieťaťu často smejú, učí sa nesmelosti.

7. Ak dieťa žije s pocitom bezpečia, učí sa veriť.

8. Ak sa dieťaťu často nadáva, učí sa cítiť previnilo.

9. Ak dieťaťu často dávate za pravdu, učí sa mať k sebe dobrý vzťah.

10. Ak prejavujete voči dieťaťu často svoju zhovievavosť, naučí sa byť trpezlivé.

11. Ak budete dieťa často povzbudzovať, získa sebadôveru.

12. Ak žije dieťa v priateľskej atmosfére a cíti sa potrebné, naučí sa v tomto svete nachádzať lásku.

13. Nehovorte o dieťati škaredo či už je prítomné alebo nie.

14. Sústreďte sa na rozvoj toho dobrého u dieťaťa, aby mu pre to zlé nezostalo miesto.

15. Vždy počúvajte a odpovedajte dieťaťu, ktoré na vás hovorí.

16. Vážte si dieťaťa, ktoré urobilo chybu a dokáže ju hneď alebo o niečo neskôr napraviť.

17. Buďte pripravení pomôcť dieťaťu, ktoré hľadá a snažte sa byť neviditeľní tým deťom, ktoré už našli.

18. Pomáhajte dieťaťu osvojiť si to, čo si neosvojilo skôr. Pomáhajte mu a naplňte pritom okolie starostlivosťou, tichom a láskou.

19. Pokiaľ jednáte s dieťaťom, dodržujte vždy tie najlepšie spôsoby– dávajte mu to najlepšie, čo je vo vás samých.

 

---

Zdroj: mariamontessori.com

         eduvorld.sk