,,Morena, Morena! Za koho´s umrela?"
Nesieme Morenu, v oleji smaženú,
kde ju zanesieme, keď sa sami nevieme?
Na richtároch vráta, tam je veľa zlata,
richtárka dá zlatku, že má kamarátku.
Richtár keď ju zočí, svet sa s ním zatočí,
povie, to je krása, dá nám celô prasa.
Slovami tejto piesne si žiaci Základnej školy s materskou školou v Breze, pripomenuli dlhoročnú tradíciu našej školy– vynášanie Moreny. Spoločne ju pri speve piesní niesli dedinou. Pri potoku Kýčera, ktorý tečie cez našu obec, ju podpálili a hodili do vody. Svojimi pohľadmi odprevádzali Morenu a pozorovali,ako ju prúd vody unáša a k nám prichádza jar.
Vynášanie Moreny.
Jeden z najarchaickejších zvykov, ktorý sa zachoval do dnešných čias. Koná sa koncom zimy a vyjadruje túžbu ľudí skoncovať s chladným počasím a privolať teplé lúče slnka.
Tento zvyk má korene v predkresťanskom období, keď ľudia verili, že prírodu ovládajú nadprirodzené sily, ktorých konanie možno ovplyvniť. Týmto silám pripisovali aj striedanie ročných období.
Morena symbolizovala zimu, preto ak ľudia chceli, aby prišla jar, museli ju zabiť, utopiť v potoku alebo upáliť. Mala podobu slamenej figuríny oblečenej do ženských šiat, ktorú niesli mladé devy so spevom k potoku. Pri brehu ju vyzliekli, zapálili a hodili do vôd rozmŕzajúcej rieky.
