Tento zvyk má korene v predkresťanskom období, keď ľudia verili, že prírodu ovládajú nadprirodzené sily, ktorých konanie možno ovplyvniť. Týmto silám pripisovali aj striedanie ročných období .
Morena bola staroslovanská bohyňa zimy a smrti, veľmi známa i v dnešnom folklóre. Je zosobnená zimou, na jar končí jej vláda. Avšak nie je možné považovať ju len za bohyňu smrti alebo za akúsi ohyzdnú starenu. Je vraj veľmi krásna.
Tradičným rituálom praktizovaným aj dnes je vynášanie Moreny a jej upálenie alebo utopenie. Najčastejšie sa hádže z mosta alebo zo skaly. Je veľmi zaujímavé, že napriek tisícročnému potláčaniu pohanských rituálov sa dodnes zachoval jeden z nich vo veľmi živom zvyku vynášania Moreny.
Jeden z najarchaickejších zvykov, ktorý sa zachoval do dnešných čias. Koná sa koncom zimy a vyjadruje túžbu ľudí skoncovať s chladným počasím a privolať teplé lúče slnka.
Od stredoveku nosili po slovenských dedinách figurínu ženy, zriedkavejšie muža, ktorú nakoniec hodili do vody, alebo spálili. Verili, že tak vyženú z obce choroby, smrť, urýchlia odchod zimy. Najstarší doklad o tomto zvyku na území Slovenska je zo 16. storočia.
Morena symbolizovala zimu, preto ak ľudia chceli, aby prišla jar, museli ju zabiť, utopiť v potoku alebo upáliť. Mala podobu slamenej figuríny oblečenej do ženských šiat, ktorú niesli mladé devy so spevom k potoku. Pri brehu ju vyzliekli, zapálili a hodili do vôd rozmŕzajúcej rieky.
Do fotogalérie bol pridaný nový album Vynášanie Moreny.